reklama

Nový pohľad

ja len že sa nestotožňujem s rozprávačom. toť vše

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
uvodna fotka je zo stranky latetedasesnuaj.blogspirit.com, druha z www.bwoup.com
uvodna fotka je zo stranky latetedasesnuaj.blogspirit.com, druha z www.bwoup.com (zdroj: autora neviem, asi je to na tých stránkach)

 S mojím priateľom som sa spoznala náhodou. Ako každý deň som čakala na autobus a prezerala si okolostojacich. Samí nudní ľudia. Takmer som si nahlas povzdychla, keď mi do oka udrel mladý muž. Jeho hrubé a výrazné črty silne pripomínali Žida. A ako sa mi často stáva, zahľadím sa na niekoho veľmi intenzívne a pritom zabudnem, že to môže niekoho rušiť prípadne uvádzať do rozpakov. A ani v to ráno som sa nevymykala môjmu normálu. Pozerala som na toho muža a s radosťou sa nechávala unášať jeho mierne exotickým vzhľadom, no očividne nebol jeden z tých, ktorí sa otočia, aby nemuseli znášať pohľady zamyslenej ženy. Pohľady sa nám stretli. Trochu som sa zľakla a vrátila do reality. Na líca mi vystúpila zahanbujúca červená farba, ktorá vie prísť vždy v správnu chvíľu. Aj on si to všimol a usmial sa. Podišiel ku mne. Vraj, či má špinu na tvári alebo tak, nešlo mu do hlavy, čo na ňom vidím. Samozrejme, som sa ospravedlnila. Že sa mi to stáva často. No z čoho som sa červenala ešte viac, bola jeho odpoveď. Vraj on keby mohol, tak na mňa sa díva bez prestania, od rána do večera. Ale ja nie som zvyknutá na poklony. Neviem ich prijímať. No či to bolo počasím alebo jeho čiernym obočím, neviem, každopádne sme sa dali do reči a výsledkom bolo stretnutie hneď ten večer. A ďalší a ďalší...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Náhoda a moje snenia nás dali dokopy. Nič lepšie sa mi nemohlo stať, myslela som si.

 Takto to trvalo niečo vyše roka, až ma na Valentína pozval do malej útulnej reštaurácie.

Vždy som s dojatím pozerala tie, miestami až gýčové scény, keď žena nájde prsťeň v zákusku. No reálne som to odhadovala, mne sa také stať nemôže. A ba! Akonáhla nám doniesli zmrzlinový pohár, spomedzi čokoládové kopčeky sa na mňa usmieval snubný prsteň. Najkrajší na svete.

 Odpoveď bola jednoznačná. Áno!

Pozvolna sme začali vybavovať sálu, no vysvitla menšia komplikácia. Kde sa bude konať. On bol totiž skutočne Žid, s rodinou v Izraely. Toto obdobie prinieslo do nášho vzťahu prvé hádky. Už sa mi nezdalo všetko natoľko idylické. Prestala som sa zasnene dívať na ľudí na zastávke a ak sa tak niekto pozeral na mňa, zamračila som sa, v prípade, že som nebola zamračená už pred tým.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ani okolie nevedelo pochopiť, kde sa stratila moja večne dobrá nálada, myšlienková neprítomnosť a úsmev očí. Ja som takisto netušila. Začala som sa obliekať do čierneho a dokonca sa mi vytvorila tá hlboká vráska medzi očami, od mračenia.

Zdôverila som sa môjmu nastávajúcemu, v snahe zachrániť náš vzťah a aspoň si pripomenúť tie sladké časy mieru a lásky. Chvalabohu, nemal námietky, aby sme navštívili manželského poradcu, i keď sme sa ešte nevzali. No priatelia mi vrelo oporúčali, aby sme sa na niekoho obrátili. Údajne to zachránilo veľa vzťahov a bola by škoda, aby ten náš, taký dokonalý, nepotvrdil štatistiky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Napriek problémom s termínom sme sa dohodli.

 Naším záchrancom mal byť mudr. Blažený. Aké príhodné meno pre doktora.

A tak sme vošli do jeho slnkom presvietenej ordinácie, ktorej jasným cieľom bolo hovoriť, že už len vstup do nej ma liečivé a blahodárne účinky na všetky neduhy ľudstva. Privítala nás pekná sestrička, ako sa na takú ordináciu patrí. Udivilo ma, že na mňa žmurkla. Pravdu povediac, mi to zalichotilo a po dlhej dobe som sa znova červenala. Už som si ani nepamätala, aké to je. Povedala, že musíme počkať, lebo doktor má pacienta. Celú dobu sa pozerala na mňa. Toto bola nová situácia, nová skúsenosť. Hlavou mi prebleslo, že ju azda priťahujem. Neverila som tomu, ale lichotila mi tým. S takýmito úvahami som s priateľom vošla do ordinácie doktora Blaženého. Začal s takými otázkami, až som oľutovala tie dve tisícky, ktoré sme zaplatili. Budiš.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 No zhruba po polhodine, počas ktorej sme dospeli asi tam, kde sme boli aj pred polhodinou, sa spýtal, v čom je problém.

A veruže som sa dlho zamyslela, ale napokon som na to prišla.

Vyšla som z ordinácie, priamo k stolu sestričky. Síce mi pred tým ani na um nezišlo, že moje početné problémy so vzťahmi s mužmi môže mať príčinu takého druhu, no za krátku chvíľu som si uvedomila pravdu. Sestrička ma priťahovala viac ako ten tmavý muž v ordinácii. Trochu neohrabane som vybrala z kabelky moju vizitku a dala ju žene za stolom. Snáď som jej pohľady pochopila správne. Odľahlo mi, keď mi večer zavolala.

 Je mi o veľa bližšia ako ktorýkoľvek muž v mojom živote. A úprimne, koenečne som šťastná.

Silvia Kotuľová

Silvia Kotuľová

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Keby nerozprávam, tak asi vybuchnem. Skúšať to radšej nebudem.... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu